Umenie a technológie v praxi = digitálne umenie

CEO Oxford University Press, Nigel Portwood, vo svojom článku z 24. februára 2021 zdôrazňuje potrebu humanitného či umeleckého vzdelania pre zamestnanosť. V podstate hovorí, že tak ako sú vedecké predmety (STEM = science, technology, engineering, mathematics) dôležité pre vývoj spoločnosti, kreativita zohráva výraznú úlohu v riešení globálnych problémov. V Českej republike sa tejto téme venoval riaditeľ Slovenského domu v Prahe a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Vladimír Skalský. Jeho pohľad na túto problematiku je viac sociologický a upozorňuje na potrebu, ale aj prekážky v komunikácii medzi absolventami humanitných či umeleckých odborov a vedou. 

Pre moju výtvarnú prax je veľmi dôležité východisko a formovanie prostredníctvom stretnutí s významným slovenským matematikom Karolom Nemogom. V tínedžerskom veku ma priviedol k počítačom a tak moja umelecká kariéra začínala celkom logicky v oblasti grafického dizajnu. Toto zameranie mi však celkom nestačilo a tak som hľadala ďalšie možnosti realizácie svojich kreatívnych nápadov. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave som sa venovala tvorbe interaktívnych a animovaných hier v programe Flash. Vyústením ďalšieho tvorivého hľadania bola voľná počítačová grafika, najprv dvojrozmerná vektorová a bitmapová grafika, neskôr premodelovaná do počítačového 3D priestoru. Tento výtvarný štýl a technologický prístup bol veľa krát ocenený napríklad ako príspevok pre organizáciu ACM SIGGRAPH počas vedeckej konferencie GRAPHITE 2007 v Austrálii. Získal si aj odborníkov v Japonsku, keď mi známy japonský digitálny umelec Yoichiro Kawaguchi udelil cenu Excellence Award v súťaži Toray DCA. Na mnohých ďalších fórach som sa prezentovala ako 3D ilustrátorka a moje 3D ilustrácie boli publikované po celom svete. Prístup využitia voľnej automatickej kresby v komerčnej a úžitkovej ilustrácii je individualistický. Tým je zároveň výrazne prelomový, lebo hovorí o originalite názoru, ktorý aplikujem prevažne v editoriálovej práci pre časopisy ako britský 4Talent magazine televízie Channel4. 

Hodnota počítačovej grafiky sa vo svete galérií, aukčných domov a múzeí častokrát nepovažuje za tak významnú ako pri umeleckých dielach realizovaných tradičnými technikami – akrylovými či olejovými farbami, hĺbkotlačové grafiky lept, akvatinta, mezzotinta, tiež litografia alebo serigrafia. Využitie vedy a novej technológie je však progresívnym prístupom k umeleckému mysleniu. Vo väčšej miere sú pozývaní umelci, technológovia a vedci na vzájomnú diskusiu, aby spoločne reagovali na nastolené témy vo svete. V počítačovej grafike sa spája vedecké myslenie so spontánnou kreativitou. “Psychologickú stopu” si môže zachovať konceptuálnym spracovaním prostredníctvom pretvorenia automatickej kresby do počítačového priestoru, tak ako to bolo v prípade môjho 3D štýlu nazvaného Yet Another Face. Principiálne som tu nadviazala na psychoanalytický výskum Sigmunda Freuda a pretransformovala výsledky skúmania svojho podvedomia autorským, umeleckým, ale aj technologickým materiálom. 

Počítačovému umeniu sa významne venuje Los Angeles Center for Digital Art v USA, kde som mala možnosť prezentovať svoje diela počas spoločných salónových výstav. Počas trvania pandémie Covid-19 som predstavila svoje grafiky na digitálnych obrazovkách v spolupráci s galériou Arthouse.NYC v centre New Yorku. Samostatne som svoje digitálne diela uviedla na autorskej výstave v nemeckej galériii Lite-Haus v Berlíne.

Počítačový umelec je zároveň programátorom, ktorý na základe svojej imaginácie modeluje objekty v počítačovej grafike a ponúka ich interakciu. Dokonalé softwarové myslenie nachádza uplatnenie nielen v komerčnej oblasti od filmu, herného priemyselu či v reklame. V podobe autorských konceptov má svoju jedinečnú kvalitu a je priestorom pre angažovanú tvorivosť alebo aj aktivizmus. Spolupráca medzi týmito disciplínami ako veda, technológia a umenie pomáha pochopeniu a porozumeniu sveta, ale aj umožňuje prenik smerom k futurologickým aspektom ľudskej aktivity. Tento názor zastáva aj britská doktorka medicíny Rachel Armstrong vo svojom vystúpení pre Harvard Business Review.

V súčasnosti veda a technológie teda prenikajú do umeleckých diel a ich vzájomná prepojenosť je mimoriadne prínosná. Základom je pritom umelecký experiment, kladenie si otázok a hľadanie výnimočných riešení na problémy, ktoré hýbu dnešným svetom. Môj pohľad je zároveň určitou výzvou galériám a múzeám súčasného umenia, aby rešpektovali túto veľmi nevyhnutnú komunikáciu a spoluprácu vedy a umenia.

Copyright © All rights reserved.
Using Format