Komerčná ilustrácia versus voľné výtvarné umenie

Na Slovensku existujú predsudky odborného publika k úžitkovej výtvarnej tvorbe v postavení voči voľnému výtvarnému umeniu ako je napríklad konceptuálne umenie či maľba. Dalo by sa tvrdiť, že ju podceňujú a často zostáva nepovšimnutá zo strany súčasných kurátorov. Pritom, komerčná ilustrácia v časopisoch a novinách je nositeľom myšlienky viac ako neestetické dielo konceptuálneho autora. Dokonca, editoriálová ilustrácia môže byť mienkotvorná v spojení s výpovednou silou masmédií. Takým príkladom je využitie politickej ilustrácie na obálke nemeckého časopisu Der Spiegel ilustrátora Edela Rodrigueza. Americký ilustrátor Brad Holland, známy svojimi autorskými ilustráciami pre The New Yorker a The New York Times, je zástancom individualizmu a originálneho myšlienkového vkladu výtvarníka do komerčnej ilustrácie. Tiež je vo svojej podstate vynikajúcim maliarom, teda využíva tradičné techniky vizualizácie v konceptuálnej ilustrácii. Komerčná ilustrácia teda nie je zápornou postavou v príbehu umenia, ale naopak je právoplatnou a autonómnou súčasťou umeleckej komunikácie. Ilustrácia v západných krajinách (USA, UK, Nemecko) sa teší veľkej popularite a pozornosti širokej verejnosti. Nevyhraňuje sa a nesústreďuje sa výhradne na detského čitateľa ako je to zaužívané u nás. Zároveň, mnohí ilustrátori sú aktívni aj v oblasti maľby ako napríklad Tim Biskup, rodák z kalifornského mesta Santa Monica. Ilustratívna estetika je pritom veľmi výrazná v dielach výtvarných umelcov v Los Angeles – maľbu ovplyvňuje komiks, reklama, dizajn. Výsledkom je plošná estetika, práca s linkou a rozmanitá svieža farebnosť. Angličan Mr Doodle pracuje so zjednodušeným tvarom a linkou, tváre a postavičky v jeho rukopise ožívajú do komplexného ornamentu. Špecifickým sa stáva v priestorových realizáciách pokreslených objektov či interiérových alebo exteriérových celkov. Hranice medzi “public art” (umením vo verejnom priestore) a komerčnou ilustráciou sa tu prelínajú. 

Nazdávam sa, že kurátori by mali byť natoľko rozhľadení, aby posilnili a podporili prepojenie komerčnej ilustrácie a voľnej výtvarnej tvorby a nie naopak. Tak ako to častokrát vyznieva z mediálnych hodnotení niektorých výtvarných teoretikov. Aby nevnucovali verejnosti myšlienku, že iba nekomerčné diela sú tie dobré a tie komerčné nestoja za nič. Pretože ilustrácia vo voľnej maľbe a maľba v komerčnej ilustrácii sú hybnou silou pre umelecký biznis.

Copyright © All rights reserved.
Using Format